nedeľa, 10. mája 2015

Bratislava II. 367,6 km²

Čo voľno, to výlet. Tak by som si to predstavovala stále. Stačil by aj deň, ktorý by bol presne podľa mojich predstáv. Aspoň sme mali zase predĺžený víkend, a tak som si mohla dovoliť aj niečo viac. Mám už nekonečne veľa fotiek z tohto mesta a ešte ma stále neomrzel. Ktoré naše sídlo to asi môže byť? Jednoznačne Bratislava, ktorá je plná zvedavými turistami, ktorí nestíhajú obzerať naše krásne pamiatky. Neskutočná atmosféra, ktorá pohltí každého z nás. Mne stačila jedna dlhá prechádzka mestom, a už som bola celá očarená. Krásne počasie, skvelí ľudia a hlavne dobrá nálada, ktorá vládla celý čas. Najradšej by som prespala na uliciach, aby som mohla pozorovať okolie v nočnej nálade. Zatiaľ to ešte tak nebolo, tak som mohla zachytiť len podnety z dennej dávky. Na prvý dojem sa mi celé mesto zdalo byť ako z inej krajiny, ale ako som zbadala typické slovenské črty, tak sa môj názor rýchlo zmenil. Mesto, ktoré  nikdy nespí, ale možno raz zaspí.







utorok, 28. apríla 2015

More than vogue

Konečne som sa mohla vybrať aj niekam inam ako je kuchyňa či moja posteľ. Možno to bude znieť čudne, ale nerada sa válam v posteli aj cez deň. Čo už, je to tak a preto som dnes vymyslela, že by bolo na čase využiť moje staré časopisy. Na povale sa už zoznámili s prachom, tak som ich musela vyvetrať a nabúchať do nich nový pojem - život. Našla som v nich pre mňa povedomé veci, ktoré sa mi ihneď zaryli do duše. Troška som sa pohrala s obrázkami, ktoré som sa snažila kombinovať, skladať a zarámovať so svojou láskou. Snažila som sa aby hrali podmety v jednom smere, ale aby sa ich vyjadrenia nestretávali. Práve sa na nich pozerám a nútia ma spoznávať ich príbeh, ktorý mi môže pomôcť pri vysvetlení jednotlivých vecí. Už mi nezostáva nič iné, len sa kochať nad ich vonkajšou a vnútornou harmóniou. Radšej skočím späť do svojho kútika, kde som mala ostať ešte aj dnes, ale čo už, nevydržala som. Idem, zalejem si môj obľúbený čaj a nechám to všetko na náhodu, ktorú si potajomky zariadim ja sama. 








pondelok, 27. apríla 2015

Road to Hell

Choroba ma za necelé dva dni dala tak dole, že až. Mala som na pláne tento víkend užiť čo najviac ale čo už, hlavné je zdravie. Musím sa o svoje zdravie starať a dbať nato, aby by bolo čo najlepšie. Tento týždeň mi nič iné neostáva, len sa pozerať von oknom na zabávajúcich ľudí a smutíť, že ja nemôžem ísť von. Ale má to aj svoje výhody. For example, že aspoň môžem vymyslieť nový dizajn na blog a usporiadať si svoje veci. Bolo by už na čase. Teraz ma napadá, že ani som na Vám nepochválila, že som dostala nový fotoaparát. Som nesmierne šťastná a teším sa už aj vtedy, keď si ho môžem vziať do svojich rúk. A nie to ešte s ním fotiť, je super! Konečne môžem vyfotiť všetko čo sa mi len zachce a nemusím sa báť, že fotka nebude presne podľa mojicih predstáv. Keď už tak, pomaly ale iste sa blížime k obľúbenej dobe. Nesmierne sa teším už na letný čas, výlety a na život bez starostí. Presne o tom je aj leto, len nechať aby si Vás osud zapísal do debilníčka a čakať čo Vám vymyslí. Už len dúfať, že milo prekvapí. Toľko nápadov a ešte je len jar. Zatiaľ sa musíme uspokojiť s fotkami a zážitkami, ktoré vznikli v náručí našej perličky, Slovenska. 

sobota, 4. apríla 2015

Wellhello

Again in Bratislava. Vďaka extra super počasiu sa môj deň skladá z navštevovaní nákupných stredísk a iných srandičiek. Bratislavské centrá ma pomerne rýchlo omrzili, takže musím vymyslieť niečo atraktívnejšie. Najviac mi prekáža prudký a chladný vietor, ktorý len tak bezvládne brázdí krajinou. Denno denne sledujem konania ľudí pri týchto vplyvoch a nemyslím si, že sú nadšení. Ani ja nie som. Najradšej by som blúdila po nočnej naladenej Bratislave a užívala voľný čas. Zabaviť sa dá stále a všade, to snáď vie každý z nás. Hlavne tam kde je jedlo. Ja osobne nepreferujem rýchle "krmivo", ale niektoré stánky sú svetové. Občas si treba dopriať nejaký ten prehrešok. Nezabudnime ani na hudbu, ktorá je podľa mňa elixír pre život. Milujem rustické časti v meste kde jemne hrá taká klasická hudba. Je to také iné, výnimočné a hlavne nezáväzné. Dnes by som chcela objaviť niečo jedinečné a nezabudnuteľné, ale kde začať? Možno ani nemusím hľadať, ale stačí ak si otvorím oči a začnem premýšľať aj o jednoduchých javoch. Predpokladám, že ani vás by nebavilo sedieť doma a pozerať sa na kvapky dažďa, ktoré klesajú po rovinách stále nižšie a nižšie. Nemyslela som si, že čas v meste plynie tak rýchlo. Pred odchodom do mesta som mala more nápadov ako prežiť pár dní v meste s nekonečnými možnosťami. Dnes som tu posledný deň a musím toho stihnúť naozaj veľa. Zatiaľ jemná vlna z toho čo sa mi podarilo šotnúť.









sobota, 28. marca 2015

Bratislava I.

Bola som minulý týždeň v Bratislave a musím sa priznať, že najradšej by som z tade ani neodišla. Zbožňujem neskutočnú atmosféru, zaujímavosť tohto mesta a iné hodnoty. Kebyže môžem bola by som tam stále. Toľko miest na objavovanie mi ešte ostáva, že ani neviem kde mám začať. Môžno pre niekoho je to len ďaľšie tehelné pole v otrepanom prostredí ale pre mňa nie. Momentálne som z toho mesta očarená ale možno je to len predčasný stav. Môj názor si asi časom zmením ale zatiaľ to neplánujem. Láska návyk, láska zánik. Prvý deň som sa vybrala na prechádzku a na objavovanie zabudnutých častí. Zábavná bola taktiež cesta mestskou hromadnou dopravou. Najviac ma zaujala nestarnúca klasika - staré mesto. Milujem takéto rustické stavby, ktoré hovoria samé o sebe. Navštevovať Bratislavu by som chcela stále častejšie ale všetko má svoju mieru. Už sa dopredu teším na ďalší výlet a na poznatky o tejto perle nášho krásneho národa.